Pravidlá u nás doma

Sľúbila som, že vám prezradím, aké pravidlá máme doma a ako sme ich zavádzali.

Hneď na začiatku, ešte predtým ako začnete zavádzať nejaké pravidlá je dobré, priam až nevyhnutné, aby ste sa o tom porozprávali s vašou drahou polovičkou a upovedomili aj starých rodičov. Je dobré ak aj samotné pravidlá nezavádza len jeden rodič. Ale aby ste sa na fixných pravidlách zhodli a dohodli spoločne. Vtedy sa vám nemôže stať, že vy zakážete a manžel dovolí, v horšom prípade Vám ešte aj pred dieťaťom vynadá. 🙁

U nás to nebolo inak. Manžel pracuje ako technický poradca, tým chcem povedať, že okolo pedagogiky ani len nešiel a z domu si niesol na môj vkus dosť prísnu výchovu. Ja som študovaný pedagóg, ktorého vychovával zasa len pedagóg :)) Každý sme si z domu niesli niečo iné a museli sme nájsť kompromis.

Sadli sme si a na papier sme si napísali základné ,,body zlomu,, na ktoré sme mali s manželom rozdielny názor a snažili sa nájsť spoločnú cestu. V niečom som musela ustúpiť ja a v niečom zasa manžel, ale nakoniec sme našli rozumnú a hlavne spoločnú reč. A o to predsa išlo 🙂

Tu je zoznam niektorých základných pravidiel, ktoré dodržiavame u nás doma:

  • Používame čarovné slovíčka PROSÍM, PREPÁČ a ĎAKUJEM. – a to bez ohľadu na to ako veľmi sme v tej chvíli nahnevaní alebo frustrovaní. Možno vám toto pravidlo príde smiešne a automatické. Ale ja sa často stretávam so situáciami kedy dieťa dobehne za mamou a zhúkne ,, Mama chcem, daj mi to!! “ a mama poslúchne ako na povel!! U nás sa sem tam tiež stane, že Lili dobehne s príkazom DAJ MI TO! a my sa s mužom vtedy zastavíme, zohneme sa k nej a spýtame sa Prosím? Prosíš si niečo? a žiadame zopakovanie požiadavky slušne. Tak isto zasahujeme, aj keď sa konverzácia medzi dievčatami uberá týmto príkazovo – rozkazovým smerom :))
  • Po sebe si upracem ! – my ako dospelí musíme ísť príkladom a deti sa to snažia odpozorovať. S dodržiavaním tohto pravidla sme začali už keď mali baby asi rok, dovtedy sme upratovali my a po roku ich života sme začali do upratovania zapájať aj deti. Väčšinou to boli výzvy typu:,, Poď pomôžem ti poupratovať.“ a ,, Keď si skončila dáme to na miesto a vyberieme niečo iné.“
  • Obedný oddych. – u nás máme pravidlo, že dodržiavame poobedný oddych povinne do ZŠ a po nástupe na ZŠ – komu sa chce 🙂 ale netrváme na spánku. Ak chce spať nech spí, ak nie, stačí, keď leží a oddychuje, poprípade si číta.
  • Vyhýbame sa slovíčku NIE do takej miery ako je to možné – Toto bolo pre nás asi najnáročnejšie! A viaže sa k tomuto príbehu jedna historka. 🙂

Bola som s dievčatami na ihrisku, Lea sa naháňala a  Lili bola ešte v hlbokom kočíku. Okrem nás tam bolo ešte asi 10 iných mamičiek. No jednu si pamätám celkom živo. Celý čas okrikovala svojho syna: Neloz tam, nechoď tam, nechytaj to, nešmýkaj sa na tom – budeš špinavý, nie to nesmieš, nie sem, nie tam, nemôžeš to, nemôžeš tamto!! potom ho schmatla za ruku a ťahala domov. Celá ich návšteva ihriska trvala tak 10 minút.

Že to asi nebolo najšťastnejšie riešenie mamičky, to asi vieme všetky. Ale mňa to donútilo zamyslieť sa nad sebou, lebo som si uvedomila, že často som sa správala tak isto. Chcela som to zmeniť. No najčastejšie sa mi opakovala otázka. Ako dieťaťu zakážeme niečo, aby sme nepoužili slovo NIE? A viete na čo sme prišli?

NIE je tak úžasné slovo, ktoré sa hádam nedá ničím nahradiť. Možno len cudzím slovíčkom toho istého významu ako no, nem , ne 🙂 Z toho nám vyplynulo, že nebude východisko nedať zákaz. Samozrejme, v takých život ohrozujúcich situáciách, kde dieťa ešte nevie predvídať musíme zakročiť a dať zákaz. Po ceste nebehaj! S nožíkom sa nehrá! … Musíme teda znížiť ich intenzitu. A ako sa vyhnúť prílišnému opakovaniu zákazov? Najskôr sme si museli odpovedať na otázku : ,, čo najhoršie sa môže stať, keď im to dovolíme?“ A ak nám odpoveď nerobí až také vrásky na čele – NIE nepoužijeme. Dovolím im, aby sa na ihrisku hrali do sýtosti, lebo najhoršie, čo sa môže stať je, že sa ušpinia. ( samozrejme do takej miery dovolíme pokiaľ nehrozí úraz ). Dovolím im strúhať syr na chlebík, lebo najhoršie, čo sa môže stať je, že si trochu pooškierajú prsty, ale aj to sa stane len raz, lebo nabudúce si dajú o to väčší pozor. 🙂

  • Domáce práce platia pre všetkých bez ohľadu na vek – Samozrejme sú to práce prispôsobené veku a schopnostiam. Nechcem od Lili, aby žehlila, ale zvládne povešať si svoje prádlo a vybrať veci z pračky, pozametať si po sebe, keď niečo rozsype, utrieť stôl, keď vyleje, atď. Lea už vie pripraviť raňajky, umyť riad, vysávať a utrieť prach, či vysypať smeti.
  • ZADARMO! – Ono nič nie je celkom zadarmo to viem, ale každopádne u nás doma ,,zatiaľ,, nemajú miesto finančné odmeny. Toho času baby robia všetko pre seba. Najväčšia motivácia je vlastný úspech a dobre vykonaná práca. Naučili sme ich stanoviť si reálne ciele a tie dosahujú, či už je to škola alebo domáce práce. Učia sa pre seba, nie pre nás, nie pre starých rodičov ( budeme ich ľúbiť stále rovnako bez ohľadu na známky ), a už vôbec sa neučia pre peniaze- podľa môjho názoru, aj keď sa za vysvedčenia dá len 5 centov, má takáto motivácia v konečnom dôsledku demotivujúci charakter.
    • A to ,,zatiaľ,, v úvode znamenalo, že finančnú motiváciu si nechávame v zálohe na obdobie puberty, keď už to finančné ohodnocovanie nebude demotivujúce, ale pôjde to už ruka v ruke s tým, že ich formou odmien nielen motivujeme, ale naučia sa aj základom istej ekonomickej samostatnosti a rozvahe 🙂

Teraz si to zhrňme. V našej rodine máme každý svoje povinnosti vyplývajúce z postavenia v rodine. Berieme na seba ohľad a správame sa k sebe s úctou. Rešpektujeme jeden druhého a dávame si navzájom najavo našu lásku. Odmenou za to nám je dobrý pocit a radosť zo seba samého. Snažíme sa nemyslieť negatívne. Každý člen našej domácnosti sa naučil fungovať slobodne tak, aby neobmedzoval slobodu toho druhého.

A aké pravidlá máte v rodine vy? Zapájate deti do domácich prác alebo je to výlučne záležitosť mamičky? Ako a aké odmeny máte zavedené u vás doma? Chcete vedieť ako sme zavádzali konkrétnejšie pravidlá? Napíšte mi Vaše otázky a pripomienky a ja vám rada odpoviem 🙂

Ak sa Vám článok páčil zdieľajte ho s priateľmi. Ďakujem 🙂

 

 

 

Please follow and like us:
follow subscribe Pravidlá u nás doma0

4 thoughts on “Pravidlá u nás doma

  1. Jaime 8. júna 2017 at 20:04

    Great post. I ‚m confronting a couple of these problems.

  2. Antony 11. júna 2017 at 4:54

    This really replied my dilemma, thank you!

  3. Bret 19. júla 2017 at 20:15

    It’s hard to locate well informed people on this subject,
    but you sound like you realize what you’re talking about!

    Thanks

  4. Candida 23. júla 2017 at 18:21

    It’s challenging to locate well-informed individuals
    on this topic, but you seem like you realize what you’re talking about!
    Thanks

Pridaj komentár

Meno *
Email *
Adresa webu