Montessori vzdelávanie

Niečo iné?

Rodičia a deti, je zaujímavé a nekonečné spojenie. Základom spojenia je vzťah. Mať dobrý vzťah

s deťmi je vzájomné spoznávanie sa, dostatok dôvery a slobody. Každá sloboda musí mať svoje

hranice. Aby sme naučili deti týmto aspektom a dobrému vzťahu, musíme podporiť ich vnútornú

disciplínu a vzdelanie. Dieťa musíme očariť, dať mu kľúč, nech samé objavuje svet a dodržuje

hranice. Uvedomme si, že detstvo je najvýznamnejšie obdobie pre človeka.

Psychoanalýza priniesla poznatky, že kvalita života človeka závisí od kvality prežitia detstva

(materiálne a psychické rozvíjanie) a že traumy z detstva môžu spôsobiť fyzické aj psychické

problémy v dospelosti. Prišlo sa na to, že dieťa potrebuje najmä lásku, vľúdnosť, a okrem

materiálnych potrieb , má aj intelektuálne potreby.

Toto si uvedomovala aj Maria Montessori a v období jej životného poslania začali vznikať rôzne

hnutia na podporu detí. 20. storočie bolo storočím dieťaťa.

Nastala modernizácia škôl:

-spolupráca učiteľov a lekárov

-menší počet detí v triedach

-veľké okná, svetlé miestnosti

a tento pokrok pokračuje.

Montessori škola a tradična škola

Montessori škola má inú formu ako tá tradičná, s ktorou sa stretávala väčšina z nás počas školskej

dochádzky. Mária Montessori zmenila lavice tak, že v nej sedia len 2 deti, nakoľko lavicu

považovala za mučiaci nástroj. 🙂 . Jej poznaním bolo, že dieťa by sa malo hýbať, a naučiť sa

samostanosti. To znamená, že dieťa by sa malo samé rozhodnúť , či chce pracovať pri stole, na

zemi, alebo si vyberie voľný priestor, či chce pracovať samé, vo dvojici alebo v skupine. Dôraz je

kladiený hlavne na aktivný prístup dieťaťa k aktivitám, na striedanie aktivít podľa vlastného cítenia

k zmene a vlastného výberu, s dohľadom a usmerňovaním pedagóga, aby sa celostne rozvíjalo.

V tradičnej škole sú deti veľmi pasívne. Tu dieťa predstavuje akoby prázdnu nádobu, ktorú treba

naplniť S pevným nemenným režimom a zaužívanými programami.

Podľa M.Montessori, škola musí byť miestom premeny. Vzdelávanie okrem vedomostí musí

zahŕňať aj mravnosť a ľudskosť. Informácie, ktoré nevedú k ľudskosti sú ako prázdne

kalórie.Vzdelávanie musí vyživovať aj ducha! Dieťa musí byť do určitého veku chránené a my mu

musíme odstrániť prekážky, aby sa naplno rozvinulo .

 

Montessori  tvrdí, že deti sú iné ako dospelí . Majú inú úlohu, potreby a  výbavu.

 

„Dospělí nerozumí dětem a adolescentům a tím pádem jsou s nimi v trvalém konfliktu….Musí sami v sobě nalézt tu neznámou chybu, která jim brání vidět dítě takové, jaké je.“ (Montessori M.:Tajuplné dětství.Triton,Praha 2012,str.23)

„Dospělý vidí sám sebe jako stvořitele dítěte a posuzuje jeho chování jako dobré nebo špatné pouze na základě vztahu k němu….nevědomky potlačuje rozvoj osobnosti dítěte.“ (Montessori M.:Tajuplné dětství.Triton,Praha 2012,str.24)